Keď sa spomína energetický certifikát, mnohým z nás ihneď behajú po chrbte zimomriavky, pretože v našich mysliach sa objavia úradné zložitosti, zbytočné papieračinky a pocit, že štát opäť zaviedol nejakú nepredvídateľnú daň, ktorú musíme platiť pri každej transakcii s nehnuteľnosťou, aj keď v bežnom živote nie je jeho existencia skutočne potrebná, až kým nepríde na lámanie chleba. Je to však naozaj len bezvýznamná forma, ktorú vytvorili úradníci, ktorí sú vzdialení od reality, aby mali všetko v administratíve s presne zadefinovanými odtieňmi zelených a červených farieb?
Pozrime sa na tento dokument iným pohľadom, s väčším odstupom a bez toho, aby sme sa sťažovali na každé nové nariadenie, pretože ak si túto farebnú paletu prelfikneme pohľadom zdravého rozumu, uvedomíme si, že držíme nie len hlúpu pečiatku, ale celkom presne zobrazenie našej vlastnej nehnuteľnosti, ktoré nám priamo a bez kompromisov ukáže, či v zime zohrievame celú obec cez staré, netesné okná, alebo máme strechu izolovanú tak dôsledne, že by nám ju aj medvede v spánku závideli. Samozrejme proces získavania certifikátu vie občas poriadne rozčúliť, najmä keď človek naháňa projektanta, zháňa staré plány a platí poplatky za niečo, čo vyzerá len ako drahá grafika, no v skutočnosti ide o cenný odraz stavebnej reality, ktorý nám pri kúpe nového bydliska môže ušetriť tisíce eur a uchrániť nás od nekonečných rekonštrukcií.
Predstava, že kupujeme mačku v vreci a nevieme, či nás vlastníctvo domu privádza do finančných problémov po prvej tuhej zime, je predsa oveľa desivejšia ako akákoľvek úrady vydaná náležitosť, a preto by sme certifikát mali vnímať nie ako sankciu, ale ako cenného poradcu, ktorý nám na začiatku ukáže naše chyby, skôr než nás zbytočné úniky tepla pripraví o všetky úspory a pohodlie rodiny pri večernom stretnutí. Možno by sme mohli prestať na všetko spojené s legislatívou frflať a radšej oceniť, že nám niekto aspoň na papieri ukázal, aké teplé a bezpečné prostredie si vlastne budujeme pre seba a našich blízkych.