Csonkavár , tento maďarský výraz možno do slovenčiny preložiť ako „Hrad trosiek“, príp. „Okyptený hrad“,  čo je vzhľadom na jeho dnešnú podobu veľmi výstižný názov, keďže v takom „okyptenom“ stave sa nachádza už dobrých pár storočí. Názov hrad pre túto zrúcaninu znie veľmi honosne,  je však otázne, či ho možno vôbec nazývať hradom, keďže sa nenašli žiadne stopy po výrazných opevneniach alebo hradbách, takže skôr by sa dalo hovoriť o šľachtickom sídle ranej formy kaštieľa.

Kedysi to bola dvojpodlažná stavba,  no z celého sídla sa do dnešného dňa zachovali len dve okienka s polkruhovým klenutím na severovýchode prvého poschodia.
 
O vzniku hradu Csonkavár neexistujú jednoznačné záznamy. Podľa niektorých zdrojov bol hrad postavený ešte pred príchodom Maďarov na územie Slovenska, tiež existujú zmienky o vzniku hradu niekedy okolo roku 1414 alebo dokonca až začiatkom 16.storočia.

Podľa historických análov sa majiteľkou hradu po smrti manžela Antona Palócziho stala  vdova Magdaléna. Tá  mala s jeho udržaním veľký problém, pretože čoskoro o hrad prejavil enormný záujem chamtivý, vplyvný oligarcha Peter Perényi a tak sa ho aj násilne zmocnil. S potvrdením vlastníctva hradu nemal problém, keďže bol prívržencom Jána Zápoľského a s jeho pomocou sa stal oficiálne pánom hradu.  Neskôr sa však  Perényi neprezieravo pridal aj na stranu Ferdinanda I. a zúčastnil sa jeho korunovácie. Ferdinand však  čoskoro zistil, že Perényi  to hrá na dve strany a tak ho dal uväzniť.

S ohľadom na  ochotu  Perényiho zaplatiť náhradu ujmy na majetkoch ho síce z väzenia prepustil, no ten už mal tak podlomené zdravie, že nezvládol ani cestu do Viedne a v roku 1548 zomrel. V tom istom roku vydali bol vydaný zákonný príkaz na zbúranie viacerých hradov v Uhorsku, medzi nimi aj Csonkavár.
To však bola pre hrad rana, z ktorej sa už nikdy nespamätal, zostali z neho ruiny a už nikdy viac nebol obnovený. Majiteľom trosiek hradu a okolitého majetku sa vroku 1598  stal Štefan Báthory, po ňom boli „kypte hradu“ vo vlastníctve ešte mnohých majiteľov, no znovuzrodenia sa už nikdy nedočkal.

V pivnici, ktorá sa zachovala dodnes,  je v súčasnosti v prevádzke  reštaurácia. Jej majiteľa očarila poloha hradu a pekný výhľad, ktorý sa odtiaľ na mestečko naskytá.