Peniaze sú zrejme najväčšou motiváciou, ktorá núti ľudí pracovať a byť v práci väčšinu svojho času. Núti ich to z dôvodu, že peniazmi si vlastne kupujú právo na život nie len pre seba, ale aj pre svoju rodinu. Ekonomická situácia u nás je nastavená tak, aby boli ľudia nútení pracovať, koľko vládzu. Aby boli ostatné veci na poslednom mieste. Preto taký malý plat. Inak by 10 alebo 12 hodín v strese ľudia nepracovali. Keby nemuseli, samozrejme. Ale musia, pretože nemajú na výber.

Ja viem, je ťažké a trochu trúfalé, ak niekto „mudruje“, že aby ste si našli niečo, čo vás baví. V takto nastavenom systéme to nie je ľahké. Najľahšie je asi zobrať prvú prácu a zabudnúť na seba i svoje plány a názory celkovo. No ešte stále je tu nádej, že nájdete niečo, čo by vás aspoň trocha zaujalo a bavilo. Aby ste sa v tom trochu našli.

Chcem tým povedať, že peniaze by nemali byť tou najhlavnejšou motiváciou. Všimol som si, že ľudia začínajú rozhovor: „Chceš prácu? 600 Euro čistého!“

Lenže napríklad mňa skôr zaujímajú všetky tie veci, ktoré dotyčný zabudol spomenúť. Teda hlavne o aký typ práce sa jedná a či budem môcť pravidelne bez problémov a konfliktov dochádzať. Teda ak mám niekomu sľúbiť, že prácu beriem, musím vedieť, o akú prácu sa jedná a či si trúfam. Určite uvítam možnosť, kedy sa nájde čas, že človeka tej práci priučia. Vážim si to z dôvodu, že asi tak polovica zamestnávateľov na to čas nemá. Je to niekedy ako u hlupákov. Prídeš, nezvládneš, pozajtra máš padáka. Vládne taká neistota.

Tak si myslím, že peniaze, plat, by nemali byť tým najpodstatneším detailom aj napriek tomu, že sú veľmi potrebné. Aj napriek tomu radšej uvítam otvorené a spravodlivé jednanie, kedy človek vie, na čom je. Ten pocit je pre mňa na nezaplatenie. Reči okolo bonusov a možných prídavkov sú niekedy iba zlatým pozlátkom, v ktorom je zabalený jed.